Časy technokultúry – Od informačnej spoločnosti k virtuálnemu životu

Monika Metyková

(Revue pro média č. 5 – RECENZE)

Kevin Robins a Frank Webster (1999). Times of the Technoculture: From the Information Society to the Virtual Life. London: Routledge.

Provokatívna – je slovo, ktoré vydavateľ vybral na obálku ako charakteristiku knihy Kevina Robinsa a Franka Webstera. Presnejšie by bolo uviesť, že sa jedná o knihu, ktorá zásadným a originálnym spôsobom prispieva k diskusii o informačných technológiách a informačnej spoločnosti. Robinsovi a Websterovi ide predovšetkým o analýzu diskurzu (presnejšie diskurzov), ktorý sa rozvinul okolo nových informačných technológií v priebehu posledných troch desiatok rokov. Navzdory tomu, že sa dôraz preniesol od politicko-ekonomickej perspektívy ku kultúrnej, vo všeobecnej diskusii o informačných technológiách prevláda utopická viera v pokrok a v jeho nevyhnutnosť. Robins a Webster pojednávajú o celom rade diskurzov spojených s novými informačnými technológiami (tieto diskurzy sa totiž stávajú stále roztrieštenejšími), od oblasti vzdelávania cez demokraciu a priemyselne-vojenský komplex po virtuálne kultúrne identity.

Pozícia z ktorej tieto diskurzy analyzujú sa vyznačuje tromi charakteristikami. Predovšetkým je ich prístup politickým. Robins a Webster veľmi správne zdôrazňujú, že technológie nie sú neutrálne, práve naopak technológie vždy vyjadrujú špecifické sociálne hodnoty a priority. Pre autorov je zásadnou otázkou, akým spôsobom nové technológie sprostredkovávajú kapitalistické sociálne vzťahy. Navzdory revolučnému vzhľadu a rétorike, ktoré nové technológie sprevádzajú totiž pod rúškom novosti a revolučnosti napomáhajú pretrvaniu konzervatívnej sociálnej praxe.

Druhou charakteristickou črtou Robinsovho a Websterovho prístupu je historická kontextualizácia. V prípade nových informačných technológií sa jedná o obzvlášť dôležitý a často zanedbaný kontext. Pojednania a diskusie o nových informačných technológiách prekypujú odkazmi na novotu, narážkami na zásadné zmeny, v dôsledku ktorých sa súčasné spoločnosti menia do takej miery, že môžeme hovoriť o metamorfóze kapitalizmu. Robins a Webster poukazujú na historické kontinuity a zdôrazňujú, že tzv. informačná revolúcia v zásade nie je ničím novým ani nepredvídaným. Podľa nich napríklad vývoj v informačnej oblasti rozširuje a upevňuje kapitalistické vzťahy hlbšie a hlbšie v našich životoch na neustále rastúcej zemepisnej ploche, plne teda odpovedá diktátu globálneho kapitalizmu.

Robinsova a Websterova genealógia informačnej revolúcie, ako som už uviedla, dokazuje, že je zavádzajúce hovoriť o informačnej revolúcii. Otázka informačnej revolúcie je (v prevažnej väčšine prípadov) nesprávne koncipovaná ako otázka technológie a technologickej inovácie, správnejšie je chápať ju ako otázku nerovnomerného prístupu k informačným zdrojom a nerovnej kontroly nad nimi. Podľa Robinsa a Webstera by sme teda mali od otázky technológií pokročiť k otázke manažmentu informácií a moci nad nimi. Podobne, posudzovanie informačných technológií z pohľadu ekonomického rastu, produktivity a plánovania zavádza diskusiu do technického, kalkulatívneho a inštrumentálneho kontextu, miesto toho, aby bol tento rámec prekročený a rozšírený o sociálny, politický a kultúrny kontext.

V rámci historickej kontextualizácie sa dozvedáme aj o tzv. luddistoch, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili vývoj diskurzu o technologickom pokroku. S nástupom mechanizácie textilnej výroby v Anglicku (presnejšie v rokoch 1811-1816) začali Ned Ludd a jeho prívrženci na protest rozbíjať textilné stroje. Bolo by zjednodušené tvrdiť, že luddistov viedol odpor voči technologickej inovácii, Robins a Webster vidia za ich činmi snahu robotníkov získať aspoň nejakú kontrolu nad zmenami, ktoré zásadným spôsobom zasiahli do ich spôsobu života a neboli v ich prospech (tieto zmeny zahrňovali nové účtovné postupy, nový pracovný čas a pracovnú disciplínu). Do dnešných čias sa pojem luddizmus zachoval ako synonymum odporu proti pokroku napriek tomu, že luddisti, ako dokazujú Robins a Webster, vlastne odhalili a spochybnili modernú mytológiu pokroku podľa ktorej je pokrok nespochybniteľný a žiadúci (prinajlepšom sa hovorí o možných nežiadúcich sociálnych účinkoch, ktoré však toto mýtické chápanie zásadne nespochybňujú). Veda a technológie sú považované za asociálne, neutrálne motory pokroku, ktorý sa vyvíja nezávisle na ľuďoch a ich cieľoch.

Tretím charakteristickým rysom Robinsovho a Websterovho postoja je ich zamietnutie binárneho rozdelenia na optimistické a pesimistické postoje voči novým informačným technológiám. Robins a Webster dávajú jasne najavo, že sa ich postoj v žiadnom prípade nezhoduje s postojom optimistickým (nazývajú ho tiež túžobným marketingovým diskurzom), jedným z jeho predstaviteľov je Bill Gates. Zároveň odmietajú označiť svoj prístup za pesimistický, slovo pesimizmus by bolo úbohou karikatúrou tohto prístupu, ktorý skôr chápu ako formu sociálnej analýzy a sociálneho hodnotenia, založenej na historickej skúsenosti. Ďalšou dôležitou námietkou, ktorú Robins a Webster predkladajú a ktorá je nesporne oprávnená je, že diskusia o nových informačných technológiách by mala presahovať rámec technológie, kritika technológie nemôže byť iba záležitosťou technológie.

Robinsovo a Websterovo pojednanie môže byť chápané ako protiliek na „optimistické“ vízie „gatesovského,“ „rheingoldovského,“ či „clintonovského“ druhu. Podľa mňa sa však jedná o oveľa závažnejšiu snahu, o snahu demýtizovať diskurzy spojené s pokrokom, posunúť ich z roviny technológie do roviny politickej, od otázky sociálnych účinkov technológií k otázkam politickej moci.

 

<<Archiv čísla 5

Archiv recenzí >>

 

NAVRCHOLU.cz